Aby mohol v Číne bežať transplantačný program, musí podľa odhadu Davida Matasa neoficiálne každý rok zomrieť až 100.000 ľudí. A vôbec tu nehovoríme iba o väzňoch súdom odsúdených k trestu smrti. Hovoríme predovšetkým o ľuďoch nachádzajúcich sa v pracovných táboroch, ktorí predtým, než boli kvôli transplantáciám zabití, boli dokonale zdiagnostikovaní za týmto účelom. Títo ľudia ale neboli nikdy odsúdení na smrť a ani nezomreli na popraviskách. Za posledný rok ich zomrelo podľa odhadov minimálne 778.
Každý deň tak zomiera až 300 ľudí. Každý deň až 300 rodín stratí svojho otca alebo matku, svojho syna alebo dcéru. To nie sú obyčajné tragédie, pretože pozostalí nikdy nebudú poznať miesto a čas úmrtia svojich blízkych. Všetky zdravotné dokumenty a samotné telo musia byť totiž do 72 hodín po odobraní orgánov zničené. A tak sú, okrem väzňov, na smrť odsúdené aj dôkazy.
Tí, čo raz budú musieť vysvetlovať tieto zločiny, budú iba bľabotať. Budú hovoriť o neľudskom režime, strašidelnom systéme, o lekároch s “čiernymi srdcami”, ktorí nevykonávali svoje poslanie, o sudcoch, ktorí odsúdili nevinných ľudí kvôli obchodu a politikoch, ktorí kryli chrbáty vojakom strieľajúcich do vlastných ľudí. Nikto a všetci budú niesť svoju časť zodpovednosti. Vrátane nás, ktorí sedeli a neurobili nič pre ukončeniu týchto krutých praktík. Bude to ako po ukončení II. svetovej vojny, kedy vyšli najavo všetky tie strašidelné veci a ľudia nechápali, čo sa to vlastne stalo.
Teraz je ten čas, kedy sa to deje. Po prečítaní týchto informácií už nebudete môcť byť prekvapení, už nebudete môcť povedať, že ste o tom nevedeli. Nebude to tak ako po vojne. Nebude žiadne, ako a prečo. Bude len to, či ste niečo urobili, alebo neurobili.
Všetci poznáme zlo komunistického režimu. Ako národ sme si prešli gulagmi a v pamäti národa stále máme spomienky na vykonštruované procesy končiace rozsudkami smrti. Áno, máme za tým a zároveň máme skúsenosť, z ktorej sme sa poučili a môžeme sa o ňu podeliť s tými, ktorí ju momentálne zažívajú, ale nedokážu jej vzdorovať. A práve títo ľudia dnes naliehavo potrebujú našu pomoc.
Je čas zastaviť tieto obrovské tragédie. Je čas zastaviť systém, v ktorom si niekto môže legálne kúpiť vraždu niekoho iného. Nikto z nich nemôže byť šťastný. Nikto z tých, ktorí sa podieľali na vykonávaní toho systému, nemôže žiť šťastne. Nemôžu žiť spokojne s pocitom, že niekto musel zomrieť, aby zasa niekto druhý mohol žiť.
Tí pacienti, ktorí legálne získavajú na Slovensku orgány od neznámych mŕtvych darcov, si celý život nosia otázku: komu vďačím za svoj život, vďaka komu môžem každoročne oslovavovať svoje narodeniny? Odpovede na tieto otázky nie je možné získať. Etika je v tomto prípade nekompromisná a pacient sa o svojom donorovi nedozvie nič.
Etika je ale rovnako nekompromisná, aj voči tým ľudom, ktorí dnes žijú s darovanými obličkami popravených väzňov. Nekompromisná je a bude aj pre lekárov, ktorí v jednom momente prestali vykonávať svoju profesiu a stali sa legitímnymi vrahmi s politickým krytím. Rovnakými akých by ste našli v koncentračných táboroch nacistického Nemecka.
A preto prichádzam s výzvou, aby sme sa nepodieľali svojim mlčaním na poprave žiadneho väzňa, aby sme nevytvárali nočné more sudcom, lekárom, politikom, či vojakom. Toto už dávno nie je ich práca pre štát. Toto sú štátom posvätené legitímne vraždy a oni sú ich vykonávateľmi. Do roku 2015 Čína sľúbila, že ukončí používanie orgánov z popravených väzňov. Ak je však niečo neetické, prečo by sme to nemali zastaviť hneď? Záleží preto na tlaku, ktorý vyvinieme. Ten tlak môže práve teraz zachrániť tisíce dobrých ľudí. Niet preto na čo čakať.
Jedna lastovička nerobí jar a ani jeden hlas neukončí popravovanie praktizujúcich Falun Gongu za účelom odobratia orgánov. Každý jeden hlas je však nádejou, že sa tieto strašné dni skončia.
Tu je petícia určenú Spojeným národom: http://www.dafoh.org/petition-to-the-united-nations/
